Ragdoll

Ragdoll je plemeno mačiek vyšľachtené v 60. rokoch 20. storočia v Kalifornii.

                                                       Vzhľad

Polodlhá srsť s bohatým golierom, kontrast tmavšej farby odznakov v porovnaní k ostatnému telesnému povrchu a predovšetkým modrá farba oka – čím hlbší odtieň, tým lepšie. No nádherné modré oči sú iba jednou z krás amerických „handrových bábik“. Ďalšou je ich veľkosť. Ragdollovia sú omnoho väčší než väčšina ostatných plemien, na výstavách ich väčšinou „prerastú“ iba mačky mainské. Veľkosť je však výrazným spôsobom podmienená líniami, ktoré má ragdoll v rodokmeni. Zvieratá tmavého sfarbenia (seal – čiernohnedý, blue – modrý) sú obvykle väčieho vzrastu. Kocúri amerických línií dorastajú do hmotnosti 7 až 10 kg a mačky od 4,5 do 6 kg. Samozrejme existujú aj väčšie výnimky. Európske línie sú trošku menšie. Zvieratá bledšieho sfarbenia (čokoláda – chocolade, lilová – lilac) sú väčšinou menšie, pretože za ich sfarbenie je zodpovedný "čokoládový gén – b", ktorý sa v chove objavil vďaka prikríženiu biriem alebo balinézskych mačiek. Kocúry majú 4 – 6 kg, mačky 3,5 – 5 kg. Aj napriek menšej hmotnosti sú ale ragdolly oveľa väčšie ako vzhľadovo porovnateľné plemeno birmy.

                                                      Povaha

Tou pravou krásou ragdollov je povaha týchto mačičiek. V literatúre sa uvádza, že pramatkou ragdollov bola turecká angora (ale nikto nevie presne či skutočne turecká angora) Josephine (majiteľka Ann Backerová). Hneď druhý v poradí je praotec ragdollov, kocúr posvätnej birmy. Josephine bola tehotná, keď ju na ulici zrazilo auto. Ako zázrakom prežila, ale za život zaplatila poranením mozgu. To zmenilo jej povahu aj správanie do tej miery, že sa stala necitlivou voči bolesti a dokázala uvoľniť svaly rovnako ako handrová bábika - anglicky „rag doll“. Tieto nové vlastnosti preniesla neskôr na svoje mačiatka.

Aj keď je geneticky nemožné preniesť na mačiatka vlastnosť väčšej tolerancie voči bolesti, Ann Baker práve na tejto vlastnosti založila svoj obchodný plán a cielene do ďalšieho chovu vyberala mačiatka, ktoré sú prítulné a skôr defenzívne (t. j. nevstupujú do konfliktu s inou mačkou, alebo človekom, ale radšej utečú). Jednou z najvýznamnejších charakteristík ragdolla je preto práve jeho povaha.

Ragdollovia sú rodinné mačky, a to ako vo vzťahu k rodine ľudskej, tak aj mačacej. Ich povaha je na pol ceste medzi psom a mačkou. Snáď aj preto boli prvými mačkami využívanými v Českej a Slovenskej republike vo felinoterapii.

Ragdoll je ale umelé plemeno, ktoré vo svojich začiatkoch vykazovalo veľmi veľký imbreeding (kríženie medzi príbuznými). Preto je veľmi dôležité do chovu zaraďovať len jedincov, ktorí majú aj výzorové aj povahové vlastnosti, ktoré sú u tohto plemena žiadané. V priebehu 2-3 generácií sa totiž dokážu takéto vlastnosti vytratiť. Ak sa zaujímate o mačiatko ragdolla, oveľa viac ako u iných plemien si všímajte rodičov. Ak rodičia nemajú ragdolí vzhľad (podľa štandardu), alebo majú problematickú povahu, ani vaše mačiatko nebude "skutočným ragdollom" - bude sa len na ragdolla podobať.

                                                     Mainská mývalia mačka           

Mainská mývalia mačka je jedno z najstarších a najpočetnejších amerických plemien. Plemeno vzniklo pravdepodobne krížením mohutných amerických mačiek, ktoré žili na farmách Nového Anglicka a Mainu a dlhosrstých mačiek z Európy (Nórska lesná mačka), ktoré sa plavili s námorníkmi. V roku 1860 bolo toto plemeno vystavené na výstave mačiek v New Yorku, jeho registrácia prebehla v roku 1861 a vyhralo prvú cenu na výstave v Madison Square Garden roku 1895.

                                                    v decembri nájdete...                                 

v decembri nájdete na mojich stránkach novú mačku čo dostanem ale bude velmi malá a velmi pekná!!!!